Pohreb je koncom ďalšieho života,
život zas počiatkom nového konca.
smutná no pravdivá, realita bez mena
chystá sa vstúpiť i do môjho geta
generácia teroristov
hluchá, slepá, nemá ľudská viera
potiera sa cudzou krvou
Nová doba sveta srdce nebije
"syn boží" chystá pre nás kar
a malý chlapec z nebezpečnou hračkou
odkvapkáva spolu s nami na oltár.

Črepy smútku zarýjú sa hlboko do tela,
po výbuchu nenávisti, teraz
hnevám sa len a len na seba
kričím, vrieskam, plačem. bojím sa boha
čo bezduchých v mene svojom na smrť posiela.
chceme sa len dívať, ale nič nevidieť,
žiadame odpoveďe, no nechceme počúvať,
sloboda prejavu nenakŕmi naše deti
a Kubánski boxeri stále vyhrávajú
Naprieč storočným sankciám,
posol mieru letí, zostrelí ho však
tomahawk ako predzvesť hriechu.

Okupácia našich duší nekončí
začala, Svätá vojna čo pohltí
aj satana. Na veky vekov,
a očami mojich predkov,
našieľ som zasľúbenú zem
pohltenú troma bohmi
prekrájanú špinavými rukami
nekonečnú pláň sucha
kde kvapka vody váži sa zlatom.

nik nieje bez viny, ani my, ani iný
ty, ja, tvoja sestra a môj brat.
všetci sme zhrešili,
každý tak ako má rád.

Ľudia už nevnímajú samých seba
ako tri povestné opice
hluchá, slepá, nemá